romovia | rpa | mecem
Pár poznámok na okraj strategického dokumentu z diele Mostu-Híd
Vízia 2016: Finále segregácie Rómov
Kristína Magdolenová 
| 21. 1. 2014

O tom, že keď dvaja hovoria to isté, nie je to to isté, presviedča aj najnovší dokument z dielne Mostu-Híd zameraný na riešenie situácie Rómov na Slovensku pod návzom Vízia 2016: Politika riešenia chudoby a rómska politika. Otázky prečo teraz a nie v roku 2010, keď bol Most vo vláde a mal aj reálne možnosti riešiť mnohé z tém, ktoré Vízia nastoľuje, nechajme teraz bokom. Sú nepodstatné, podstatné sú iné otázky, ktoré sú akoby skryté v texte dokumentu, ale principiálne na to, aby sme ich mohli obísť bez povšimnutia. Skvostov v tomto dokumente je viacero, dovolím sa vyjadriť k niektorým z nich, lebo Vízia je len vábidlom, ktoré má navábiť spoločnosť na ideu,  že je záujem niečo riešiť. Ale skutočný záujem je dohnať segregáciu do Finále. Ale toto nie je práve tá cieľová rovinka, do ktorej by sme mali bežať.

 

1. Spájanie chudoby a rómskej politiky je prejavom politického diletantizmu koreneného frázami o záujme celej spoločnosti. Otázky riešenia chudoby sú zásadnými otázkami, ktoré má riešiť štát a EÚ a národnostné politiky (menšinoví politici) vrátane rómskej sa na nich môžu podieľať, ale nemajú nástroje na ich riešenie. Navyše, hoci dokument operuje opakovane predsudkami a potrebou boja proti nim, stotožňuje Rómov a chudobu, pritom cituje tak Atlas 2013, tak UNDP výskum ako aj výskum Svetovej banky, ktoré dokumentovali, že 50 % Rómov nežije v osadách a teda nežije v chudobe produkovanej marginalizáciou (alebo lepšie povedané segregáciou). Rómska politika ako politika Rómov a ich predstaviteľov má principiálne riešiť problém svojej komunity (národnostné, etnické) a chudoby len v jej rámci a možnostiach. To, čo z kontextu dokumentu vyplýva ako označenie tzv. Rómskej politiky, je v princípe politika sociálna a tá patrí do kompetencie štátu a musí sa riešiť bez ohľadu na etniciu či percentuálny podiel toho-ktorého etnika na počte osôb sociálne odkázaných.

2. Dokument prichádza s absurdnou otázkou, ktorej princíp znie: je ťažké povedať, či štát potrebuje osobitnú rómsku politiku alebo Rómov riešiť ako súčasť sociálnej politiky. Dôvodom je údajne fakt, že “neexistuje rómske sčítanie obyvateľov”. V tomto kontexte je potrebné podotknúť, že dokument Vízia 2016 priamo z takéhoto (hoci nie personalizovaného) sčítania vychádza – a to je Atlas rómskych komunít 2013. Je to vynikajúci dokument, ktorý v komparácii s výskumom UNDP z roku 2010 a výskumom Svetovej banky prináša dostatok podkladov na vytvorenie politík tak vo vzťahu k riešeniu sociálnych problémov komunity ako aj k riešeniu národnostných problémov komunity.

3. Pred desiatkou rokov sme mali jednu rómsku komunitu, potom sa Úrad splnomocnenca premenoval na Úrad pre rómske komunity, čím sa zvýraznili akože etnické i sociálne rozdiely medzi skupinami, pre ktoré bol úrad zriadený (hoci v princípe vždy suploval iba riešenie sociálnych problémov s výnimkou stratégie z roku 2008, ktorá bola však rýchlo zhodená zo stola). Vízia 2016 hovorí o rómskych kultúrach, ktoré nie sú vždy kompatibilné s očakávaniami moderného slovenského štátu. Vízia preto volá po takej "sociálnej politike štátu, ktorá dokáže kompenzovať účinky rómskych kultúr." Ktoré účinky to sú však nešpecifikuje. Tiež nedefinuje chápanie kultúry v kontexte Vízie 2016.

4. Podľa Vízie 2016 "rómska populácia nevytvára jednotnú národnosť" nielen v dôsledku rozdielov medzi skupinami ale aj preto, že veľká "časť Rómov svoje rómske kultúry opustila". Keďže ide o stranu, ktorej cieľom je zastupovať menšiny, je zarážajúce, že jej programový dokument ignoruje platné Zásady politiky vlády Českej a Slovenskej federatívnej republiky k rómskej národnostnej menšine prijaté v roku 1991. V tomto kontexte následne produkuje viacero principiálnych neznalostí:

            a. Navrhuje zavádzanie dialektov rómčiny do učebných osnov a IGNORUJE FAKT, že na Slovensku je od roku 2008 štandardizovaná rómčina, ktorá je spisovným jazykom Rómov a rozdiely v dialektoch nie sú väčšie ako povedzme medzi slovenskými nárečiami a spisovnou slovenčinou či napr. medzi maďarskými dialektami a spisovnou maďarčinou. Z tohto uhla pohľadu je návrh Vízie 2016 diletantský (aj vo vzťahu k tvorbe učebníc).

           b. Budovanie Identity navrhuje robiť formou “ašpiračného krúžku v učebnom pláne ako voliteľného predmetu” namiesto budovania národnostného školstva na rovnakom princípe, ako je budované napr. maďarské národnostné školstvo. V tomto kontexte si neviem predstaviť situáciu, že by štát rozhodol o podobných opatreniach aj pre maďarské obyvateľstvo… (ak teda ako národnosti štátom uznané majú mať rovnaké podmienky na svoj rozvoj)

5. Za najväčšie skryté “tajomstvo” Vízie, však pokladáme návrhy, ktorých cieľom je nielen prehlbovanie segregácie rómskych komunít, ale priamo ich vylúčenie z politického a občianskeho života spoločnosti, hoci na prvý pohľad by vyznelo aj lákavo. Hovoríme o návrhu reorganizácie väčších osád na samostatné administratívne jednotky s vlastnými volebnými okruhmi na čele s vlastnými prednostami (čiže noví vajdovia), resp. v podpore delenia obcí, na území ktorých je rómska komunita. SKYTÝ ZÁMER tohto návrhu spočíva v tom, že podľa neho by Rómovia neboli volení do zastupiteľstiev v obciach s majoritou, neboli by starostami v zmiešaných lokalitách a ich lokálna politika by fungovala paralelne voči majorite avšak BOLA BY JEJ PODRADENÁ (zvolení prednostovia rómskych častí, obcí by automaticky podliehali podľa logiky dokumentu BIELEMU nadriadenému…). Toto sofistikované vylúčenie Rómov z občianstva je reakciou na zvyšujúci sa počet Rómov volených do pozícii starostov, poslancov na lokálnej úrovni a v podstate by tento “problém” majority vyriešilo a by bolo finálnym stupňom občianskej segregácie komunity.

6. Osobitná kapitola dokumentu je spojená s témou rómska kultúra. Dokument uznáva, že cez kultúru je možné budovať pozitívnu identitu a posilňovať integráciu. Je záhadou, kedy sa toto politikom MOSTu prisnilo, pretože od roku 2010, kedy mali vplyv na financovanie rómskej kultúry, ju cieľavedome likvidovali a znižovali príspevky na kľúčové rómske inštitúcie až do podoby ich likvidácie. Obmedzené vnímanie rómskej kultúry do podoby Romathanu (kde môžu riešiť jeho situáciu na lokálnej úrovni, majú už niekoľko rokov podpredsedu košického VÚC, ktorý je jeho zriaďovateľom napr.) či jediných rómskych novín je zarážajúce. Podľa tohto kľúča by totiž maďarské menšina nesmela mať dotovaných tiež viac printových médií ako 4 (realita je 49 maďarských a 63 slovensko-maďarských registrovaných). Počúvať to od politkov strany, ktorá mala do roku 2013 svojho splnomocnenca pre národnostné menšiny, ktorý na opakované žiadosti vyše roka NEPRIJAL zástupcov rómskej komunity (myslím MECEM-u, hoci opakovane bol aj v tomto regióne), je komické. Zvlášť, ak pokles podpory kultúry rómskej menšiny po roku 2010 sa dá bez problémov vyčítať z webu…

7. Jazykové práva menšín by sa mali uznávať na základe používania jazyka a nie na základe hlásenia sa k národnosti, čím by chceli autori Vízie predísť tomu, aby sa napríklad dávali vývesné tabule v lokalitách s vyšším zastúpením rómskeho obyvateľstva v rómčine, ak táto má materinský jazyk maďarsky. Logicky by podľa princípu “nepriznávania menšinových jazykových práv tam, kde sa nepoužíva rómsky jazyk” boli teda na rade maďarské tabule…

V princípe sa dá o dokumente Vízia povedať, že opakuje to, čo už bolo povedaé, adoptuje ako výnimočné vybrané mimovládne organizácie, hoci rovnaké výsledky ako tieto mimovládky majú obecné samosprávy na východe už dlhšie ako desiatku rokov a to bez toho, aby veľké rómske komunity mali vlastných volených správcov a "nezavadzali" v štandardnom prostredí majoritných politckých strán. Ale o tom, by mohli politici Mostu vedieť, keby počas svojho vládnutia od roku 2010 takmer nezlikvidovali rómske mediá a všimli si, že Rómovia, ktorí vedia čítať a písať, nežijú len v Prešove. To, čo sa udialo na Úrade vlády po roku 2010 vo vzťahu k rómskej kultúre je rana trvalá a Vízia je len vábidlom, ktoré má nalákať extrémisticky naladenú spoločnosť na predstavu,  že je záujem niečo riešiť. Ale skutočný záujem je dohnať segregáciu do Finále. Ale toto nie je práve tá cieľová rovinka, do ktorej by sme mali bežať.

 





 
  • Monitoring
  • Voľby 2012
  • SITA
  • Tlačové správy
  • Dežo píše
  • Romano magazinos
muzeum

iroma
  • Publicistika
  • TOP 10
  • Dekáda
  • Dokumenty
mini mini
Copyright © 2004 - 2017 MECEM.
Webdesign [freelance]. Stránka je optimalizovaná pre rozlíšenie 1024x768 a prehliadač Safari. Celkový počet návštevníkov 17199152.